Gogo & Joffko & Basil & Loty

Oficiálne som mu dala meno Joffrey (číta sa to Žofré). Inšpirovala ma jedna z hlavných postáv fantasy eposu od G.R.R. Martina. Než sme pudlíča doniesli, listovala som týmto rozsiahlym románom hľadajúc to správne meno. Zastavila som sa na postave Jofferyho Lanistera, ktorý možno nebol ideálny človek, ale určite by to bol ideálny pes pre mňa   Keďže Joffino urobí možné nemožné, aby mi vyhovel, tak sa na románového hrdinu Joffreya Lanistera naozaj začal podobať

 Joffko, Joffo, Joffino, Pudlík, Sviňa Ušatá či Chrúst, ako mu hovorím, sa narodil 14.4.2003

 Od pol roka som s ním navštevovala cvičisko poslušnosti. Nemám pocit, že by nám to k niečomu pomohlo. Joffka tam raz k smrti vystrašili, keď ho aspoň 10 psích obrov naháňalo po cvičáku. Pôvodne sa s ním chcel jeden hrať, to ešte moje šteniatko zvládlo, potom však prišiel ďalší a ďalší. Jofko začal cúvať,... a potom si spomínam, ako s plačom tryskoval pozdĺž plotu a za ním obrovská psia svorka. Vôbec sa mi nepáčil prístup výcvikárov. Na privítanie ma presviedčali, že nemám pudlíka (pudlie šteniatko evidentne nikdy nevideli), že je to kríženec a dali mi prednášku, že aj krížence sú fajn psíky... (kto by to bol povedal). Malý pes nebol hodný ich pozornosti. Myslím, že s takýmto prístupom sa, žiaľ stretnete na viacerých cvičiskách.

 Ideálnym športom pre Joffina sú agility. Motiváciou mu je samotné zdolávanie prekážok, aport na konci je len vítané spestrenie. Na dráhe je ako riadená strela. Spomínam na našu prvú dlhšiu rovinku. Dovtedy sme robili samostatné prekážky alebo dvojkombinácie a Jofko sa rýchlosťou prispôsoboval mne, takže išiel rýchlym klusom. Až prišiel deň, keď mal pred sebou celý zástup prekážok, jemu zasvietili očičká a vyštartoval ako najrýchlejšie vedel. Odvtedy beží vždy naplno a s obrovskou chuťou. Skáče cez čokoľvek aj pri prechádzkach, len tak, pre radosť z pohybu.

Trénovali sme rekreačne niekoľko rokov. Preteky ma nikdy nelákali, ale trénovať nás oboch veťmi bavilo.

O Joffkovi musím povedať, že je to zlatý pes. Nemá s ničím problém, je na neho spoľahnutie v každej situácií. Zvláda cestovanie autom, vlakom, autobusmi, behá popri bicykli, ťahá ma na korčuliach aj na lyžiach, chodí s nami na dovolenky, na výlety, ale aj do obchodov do nákupného centra, kde to má mimoriadne rád. Nie som si celkom istá, čo na obchodoch tak zbožňuje. Možno je to jeho obľúbené nakúkanie do prezliekacích kabínok popod dvere ;), či ľudia, ktorí nás zastavujú, aby si ho pohladkali. A možno je to len istota poldňového výletu. Rovnako miluje výlety do prírody, rád v lese vláči obrovské konáre (skôr kmene) a ešte radšej sa čvachce vo vode. Na plytčine zachraňuje z dna konáriky a kamienky, pričom vyfukuje bublinky :), pláva len keď mu hodím aportík do hlbokej vody.

Aport je v Joffkovom živote kapitola sama o sebe. Joffino je fanatik do loptičiek. Žiadne iné hračky ho nezaujímajú. Ak mu kúpim loptičku na šnúrke, tak jej šnúrku "amputuje". Asi má rád dokonalé línie

Tomuto jeho loptičkovému fanatizmu sa teším, je to nedoceniteľné pri výcviku.

Keď náhodou zabudneme loptičku doma, nájde si takúto alternatívu:

Joffinova najväčšia zvláštnosť je, že nemá rád psiu spoločnosť. Príde sa maximálne očuchať, aj to len na pár sekúnd a odchádza. Ak ho druhý psík nasleduje, Joffino sa po ňom oženie. Joffko sa však svojím vrčaním len tvári ako zlý pes. Je to jeho obranná reakcia, keď má strach. Nikdy by nikoho ani nič nepokúsal. Aj keď sa dostal do psej mely, zranený bol vždy len on.

 takto sa tvári, keď sa dáky pes opováži ho pozdraviť

  V novembri 2009 sa Joffkovi život radikálne zmenil. Pretrhli sa mu väzy v kolene keď letel za loptičkou po mokrej tráve. Skríkol od bolesti no aj tak mi tú loptičku priniesol najrýchlejšie ako to na troch funkčných nohách šlo :-/ Zranenú packu mu hneď zoperovali.

Rekonvalescencia bola neskutočne dlhá. Joffko na operovanú nožku nechcel stúpať. Po niekoľkých týždňoch čakania, či ju začne používať, som sa tomu rozhoda pomôcť-> normálne chodiť som ho doslova naučila cez kliker. Ešte niekoľko mesiacov sa zabúdal a ja som mu musela pripomínať, aby používal všetky packy.

Až rok po operácii bol konečne natoľko fit, že som mu mohla aspoň pozvolna hodiť loptičku. Tak sa náš život vracal do normálu a ja som mohla na jar 2010 priniešť domov uzlíček šťastia- našu Lotynku.

Prognózy boli však jasné a tak sa aj stalo-> v máji 2011 sa Jofkovi pretrhli väzy aj v druhom kolene. Opäť podstúpil operáciu, z ktorej sa zotavil oveľa rýchlejšie ako z prvej. Nestratil takmer žiadnu svalovú hmotu a tak šlo uzdravovanie veľmi rýchlo. Behom mesiaca už chodil po všetkých štyroch packách. Veľmi nám pri jeho rekonvalescencii pomohlo cvičenie na fitlopte.

Dodnes ho zvyknú operované packy pobolievať, najmä keď je chladné sychrané počasie, no nijak mu to neuberá radosť zo života. Stále miluje prechádzky, behá za loptičkami a v lese vláči obrovnké konáre. Dokonca zložil dogdancingové skúšky. Viac na www.gogo.estranky.sk