Gogo & Joffko & Basil & Loty

Kynológia je v podstate životný štýl, ktorý som si zvolila už veľmi dávno. Popri základnej škole som vypomáhala v útulku Slobody Zvierat. S tými psami som toho prežila strašne veľa. Spolu s kamarátkou sme ich brali na dlhé výlety na Železnú Studničku, do mesta alebo k nám domov, do Devínskej.

Okrem útulkáčov som sa strarala aj o Zorinu. Bola to čierna fenka nemeckého špica, ktorú sme si občas požičiavali od babky z vidieka. Fantastické stvorenie, milovala celú rodinu, poslúchala úplne prirodzene a s radosťou. Žiaľ jej príbeh má smutný koniec. Raz jednoducho zmizla a nám ostalo len dúfať, že skončila ako miláčik v nejakej inej rodine...

 tu je Zorina so svojím šteniatkom, fotka je stará a nascanovaná, preto zlej kvality

Keď som mala 14 rokov, rodičia sa nado mnou konečne zľutovali ;), a tak sa u nás tesne pred začiatkom leta 2003 ocitol maličký vystrašený pudlík Joffko (Žofko). Pochodili sme spolu kus sveta, vyskúšali viaceré psie športy, veľa sme sa spolu naučili.

Na jeseň 2007 sme si priniesli kocúrika Goga. Mačičku som si vždy priala a môj prvý výber padol na tureckú angoru. Na výstave mačiek moju mamu zaujalo iné plemeno- devon rex a tak bolo rozhodnuté. Tešila som sa, že sa našlo zvieratko, na ktoré sa tešíme obe :). U devonkov chcem ostať a až konečne doštudujem, chcela by som sa venovať chovu tohto úžasného plemena.

V roku 2009 sa rozdelila naša domácnosť na dve- Goguško išiel bývať k rodičom a so mnou ostal pudlík. Nechceli sme, aby bolo Gogovi samému smutno a tak pár týždňov pred veľkým sťahovaním prišlo nové mačiatko- opať kocúrik devon rexa menom Basil.
Našťastie cicúchovia nebývajú ďaleko a tak ich navštevujem každý deň.

Že nebývam s rodičmi trebalo využiť :) a tak som si na jar 2010 priniesla šteniatko border kólie Lotynku. Výber plemena som mala ešte obmedzený školou- študujem na STU a finančnou závislosťou od rodičov a tak si na svojho vysneného beaucerona ešte pár rokov počkám. Lotynka ma dovtedy určite zabaví :D


To bolo pár slov o mne a hlavne zvieratách v mojom živote. Nacsanovala som aj pár starých fotiek z útulku. Nemecká ovčiačka Lejla bola mojou najväčšou láskou, dodnes na ňu často spomínam. Pôvodný majiteľ ju týral, bola niekoľkokrát postrelená. Odrazilo sa to na jej povahe, nikdy nebola úspešne osvojená, vždy sa vrátila späť do útulku, kde dožila. Fenka československého vlčiaka Kira bola favoritkou kamarátky Lucie. Kira mala šťastie a vzala si ju jedna pani, ktorá ju milovala rovnako ako Lucia. Bola pekná náhoda, že za tie roky, čo sme spolu s Luciou chodili do útulku, sme našli "tie svoje Psy" naraz.

A tu je ešte jedna fotka malej Zoriny